🎄 Bublinka To čaká na Vianoce - Druhá adventná nedeľa

Po rozprávke ku prvej adventnej nedeli prichádza pokračovanie. ☺️

V druhú adventnú nedeľu Ela zapálila na venčeku ďalšiu sviečku. Jej plameň ticho tancoval a jemne osvetľoval celý stôl. V izbe sa rozhostilo teplo a zvláštne ticho – také, aké prichádza, keď sa človek na chvíľu zastaví. Ela sedela pri stole a písala list Ježiškovi. Tentoraz sa však nezmienila o darčekoch. Napísala: „Milý Ježiško, prajem si, aby sme boli všetci zdraví, aby sa maminka s ockom toľko neponáhľali a aby sme si stihli pozrieť rozprávku spolu. A aby babka prišla na návštevu.“ Vedľa nej sa na stole zjavila bublinka To. Ticho sa nadnášala a pozorovala písmenká, ktoré Ela kreslila na papier.

„Píšeš niečo tajné?“ zašepkala To. „Nie,“ usmiala sa Ela. „Píšem Ježiškovi, že si prajem pokoj. Vieš, To, niekedy je u nás doma taký zhon, že mám pocit, že všetci zabudli, že Vianoce majú byť o radosti.“ To sa jemne zatriasla, akoby jej slová rozvírili vzduch. „Pokoj je vzácny dar,“ povedala ticho. „A niekedy sa skrýva v malých veciach – v tichu, v objatí, alebo v ospravedlnení.“ Ela sa zamyslela. „Vieš... včera som sa trocha pohádala s maminkou. Spievala som si koledy a ona mi povedala, nech som tichšie, lebo ju bolí hlava. Ja som sa urazila a ešte viac som spievala. A teraz ma to mrzí.“

„Možno by si sa mohla s mamou zmieriť,“ navrhla bublinka. „Pokoj sa niekedy začína práve tým, že sa odvážime povedať ‘prepáč’.“ Ela sa usmiala, zložila pero a potichu sa vybrala do obývačky. Mama sedela na gauči, zababušená v deke. „Mami?“ ozvala sa nesmelo Ela. „Áno, Elinka?“

„Mrzí ma, že som bola hlučná. Nechcela som ťa nahnevať.“ Mama sa na ňu usmiala. „Aj mňa mrzí, že som ti to povedala prísne. Vieš, niekedy zabudnem, že tvoj spev je vlastne radosť.“ Ela sa k nej pritúlila a chvíľku spolu len tak sedeli. Nebolo treba slová – ich ticho hovorilo o zmierení.

Keď sa Ela vrátila ku kalendáru, vytiahla odťiaľ ďalšie vrecúško. Tentoraz v ňom našla zlaté LigoTo. Nasypala prášok do misky a kvapla naň pár kvapiek vody.

V okamihu sa všetko rozžiarilo drobnými trblietkami, ktoré tancovali ako svetielka pokoja.

„Pozri, To,“ povedala Ela s úsmevom, „vyzerá to, ako keď sa v srdci rozsvieti, keď sa s niekým udobríš.“ „Presne tak,“ pritakala bublinka To. „Pokoj nie je len ticho – pokoj je, keď sa v dome i v srdci cítime spolu.“ A tak druhá adventná nedeľa prevoňala dom zmierením, tichom a teplom. A na adventnom venčeku plápolali dve sviečky.