Detským jazykom: Prečo „Upokoj sa!“ na deti nefunguje a čo hovoriť namiesto toho?

Každý rodič to pozná: nahnevané dieťa, kričí, plače alebo sa hádže o zem… No a z nás automaticky vyletí veta: "Upokoj sa!"

Asi to myslíme dobre. Jasné, chceme pomôcť. Chceme, aby bolo rýchlo lepšie. Lenže… často sa stane presný opak. Nech zdvihne ruku ten, komu „Upokoj sa!“ pomohlo sa naozaj upokojiť. Väčšinou to spôsobí presný opak - teda u nás dospelých žien. 😊

No a u detí? Je to to isté. Plač zosilnie. Hnev narastie. Napätie v miestnosti by sa dalo krájať. A najhoršie je to na verejnosti – tie pohľady zvyknú páliť.

Prečo sa to deje? A prečo niektoré slová dieťa upokoja, zatiaľ čo iné jeho emócie ešte viac rozbúria?

Slová majú priamy vplyv na nervový systém dieťaťa

Deti nevnímajú slová len rozumom. Vnímajú ich celým telom a hlavne sú veľmi citlivé na náš tón.

Keď je dieťa zahltené emóciami, jeho nervový systém je v tzv. alarmovom režime.
V tej chvíli u dieťaťa nefunguje logika. A už vôbec sa nevie samo upokojiť. Telo reaguje skôr, než hlava stihne pochopiť, čo sa deje.

A preto veta ako „upokoj sa“ často nezaberá. Nevedie k pokoju, ale k ďalšiemu tlaku. Dieťa pod tou vetou môže počuť „...to čo cítim, nie je správne...“ alebo „ ...absolútne mi mama nerozumie...“. 

Slová, ktoré zvyšujú napätie (aj keď ich myslíme dobre)

Rodičia niektoré vety vyslovujú automaticky, pretože ich majú naučené. Sú to ako vychodené cestičky v našej komunikácii. Vzorce, ktoré sme si v mozgu uložili a naskakujú práve vo vyhrotených situáciách, kedy máme spustený krízový alarm a hľadáme rýchle riešenie na vyriešenie situácie.

„Upokoj sa.“„Prestaň už.“ „Takto sa nerobí.“ „Prečo kričíš?“ „Veď o nič nejde.“

Tieto vety nepomenúvajú emóciu, ale ju zľahčujú alebo potláčajú. Dieťa sa v nich necíti videné ani pochopené.

Slová, ktoré naopak upokojujú

My chceme s deťmi budovať pevný a bezpečný vzťah. Chceme, aby nám dôverovali a vedeli, že nám môžu povedať hocičo a my ich neodsúdime za ich emócie.

Upokojujúci jazyk nerobí zázraky okamžite. Ale vytvára pocit bezpečia, ktorý je základom regulácie emócií.

Takéto vety môžu znieť napríklad takto:

- „Vidím, že si veľmi nahnevaný/á.“

- „Je to pre teba teraz ťažké.“

- „Rozumiem, že ťa to sklamalo.“

 Tieto vety pomenúvajú emócie, ktoré cítia a dávajú dieťaťu istotu, že je normálne ich cítiť. A práve vtedy sa nervový systém môže začať pomaly upokojovať.

Neexistuje jedna univerzálne správna veta, ktorá vždy zaberie. Ak je dieťa veľmi preťažené, slová samy o sebe nemusia stačiť. Ale to je v poriadku.

Upokojujúci jazyk nie je čarovné tlačidlo. Je to most medzi emóciami dieťaťa a vaším vzťahom.

 Ako bezpečie preniesť do hry?

 Hra pre dieťa nie je len hra. Je to vyjadrenie vnútorného prežívania. A ako pri každej hre aj v hre s BubleTom sa môžu stať nehody. Dieťa môže vyliať vodu, rozsypať prášok alebo sa mu nevydarí kombinácia farieb, ako očakával.

Vtedy môžeme posilniť náš vzťah práve upokojujúcimi vetami:

-          „Och, vidím, že si sklamaný z tých farieb.“

-          „Mrzí ťa, že si vylial vodu.“

-          „Teraz si nahnevaný, že sa to rozsypalo, chápem.“

Hra sa tak stáva bezpečným miestom, kde sa dieťa nemusí báť chyby a ani reakcie rodiča.

A dieťa pocíti, že to čo sa stalo nie je tragédia. Že aj takéto situácie sa stávajú a je to v poriadku. Nebudúce si povieme, ako ďalej pri nehodách postupovať a ak by ste chceli viac nahliadnutí do detského slovníka, tieto blogy pre nás píše Zúbková a môžete ju čítať na jej blogu alebo Instagrame.

Na záver

Upokojujúci jazyk neznamená, že dieťa nikdy nebude plakať, kričať alebo vzdorovať.
Znamená to, že keď sa to deje, nie je na to samo. Že mu preložíte to čo cíti do slov a on ich nabudúce bude vedieť vyjadriť. Vám ako rodičom, kamarátom, učiteľke alebo budúcemu partnerovi.

A ak sa niekedy pristihnete, že slová neprichádzajú ľahko - je to v poriadku. Aj my dospelí sa učíme. Niekedy stačí byť prítomní. Niekedy pomôže hra. A niekedy stačí povedať: „Som tu s tebou, spolu to zvládneme.“