Ako pri hre s BubleTo pomôcť dieťaťu vyjadriť emócie

Ako pri hre s BubleTo pomôcť dieťaťu vyjadriť emócie

Hra s BubleTo nie je len o farbách, bublinách či miešaní. Je to priestor, kde dieťa skúša, experimentuje a môže slobodne robiť chyby. Popritom však prežíva emócie. Šťastie, radosť, fascináciu ale občas to môže byť aj frustrácia či dokonca hnev. Lebo nie vždy všetko vyjde podľa našich predstáv, všakže?

A práve vtedy majú naše slová obrovskú silu.

Keď sa pri hre niečo „pokazí“: rozsypaný prášok, vyliata voda, farba nie je taká akú si dieťa predstavovalo namiešať. Hádky súrodencov či koniec hry...

Pre dospelého sú to maličkosti, pre dieťa však koniec sveta.

V týchto momentoch sa často rozhoduje, či hra zostane bezpečným miestom alebo sa zmení na zdroj stresu.

Čo hovoriť namiesto zľahčovania, naprávania alebo karhania

Pri hre s BubleTo nemusíme situáciu hneď riešiť, opravovať, hodnotiť či nebodaj zľahčovať. Vety ako „ale veď nevadííí“, „nič sa nestalo“, „prestaň nariekať“, „no pozri čo si spravila!“

Skúsme pomenovať to, čo vidíme.

„Vidím, že ťa to nahnevalo.“

- „Asi si čakala, že farba bude iná.“

- „Mrzí ťa, že sa to vylialo.“

- „Poď, pozrieme sa na to spolu.“

Takéto vety netlačia na výkon, neznehodnocujú emócie a dávajú dieťaťu pocit, že je v bezpečí.

A časom, si ich dieťa bude vedieť povedať aj samo a prekážky zvládne ľahšie.

Prečo je hra ideálny priestor na učenie emócií

Pri hre s BubleTo nič nie je správne alebo nesprávne. Nie je prítomný žiadny tlak na výsledok a dieťa môže skúšať svoje pokusy znova a znova.

BubleTo vytvára prostredie, kde sa emócie nemusia potláčať, ale môžu sa prirodzene objaviť a postupne sa ich dieťa naučí pomenovať, stačí mu s tým pomôcť.

Bez poučiek. Bez moralizovania. Len vďaka spoločnému času a hre.

Malý tip na záver

Ak sa počas hry pristihneš, že nevieš, čo povedať, aj „som tu s tebou,“ úplne stačí. Aj ticho, v ktorom je dieťa prijaté, je preň obrovská opora 💛

👉 Ak by ste chceli ísť viac do hĺbky a pochopiť, prečo veta „upokoj sa“ často nefunguje a čo hovoriť namiesto nej, prečítajte si tento článok od našej Zúbkovej.

 

Späť na blog